Zostrelenie civilného lietadla nad Sachalinom stíhačkov Su-15

Autor: Jaroslav

Lietadlo Boeing 747 spoločnosti Korean Air Lines pod kódovým označením KAL 007 odletelo 31. augusta 1983 z medzinárodného letiska pri meste Anchorage. Bolo na dlhej ceste z New Yorku do juhokórejského Soulu.Asi po desiatich minútach letu sa z doteraz nevysvetlených príčin boeing odchýlil doprava od stanovenej trasy a namieril si to nad polostrov Kamčatka. Keď sa nad sovietskym územím objavilo neznáme a cudzie lietadlo, protivzdušná obrana vyhlásila poplach, lebo v tom čase bolo v tomto regióne naozaj mimoriadne rušno. Končili sa prípravy na skúšku sovietskej medzikontinentálnej rakety Topoľ M, ktorá mala sem na Kamčatku, doletieť zo skúšobnej základne Pleseck na severe európskeho Ruska. Preto neďaleko polostrova krúžili dve americké monitorovacie lietadlá RC-135, v podstate vojenská verzia lietadiel Boeing 707. Americká spravodajská služba predpokladala, že sa takto dozvie čo najviac o tejto najnovšej sovietskej strategickej zbrani. To bol aj dôvod, prečo sa vo vzduchu objavilo niekoľko sovietskych lietadiel, aby im rušením signálu (takzvanou maskirovkou) sťažili prieskum. A do toho všetkého ešte prišla správa, že jedno z cudzích lietadiel si dokonca dovolilo narušiť hranicu, letí nad Kamčatkou a smeruje zrejme nad ostrov Sachalin, kde bolo tiež veľa vojenských základní a zariadení.

Proti narušovateľovi odštartovali tri stíhačky Suchoj 15 a jeden MIG-23. Kórejské lietadlo medzitým opustilo Kamčatku, letelo nad Ochotským morom, ale krátko na to sa objavilo nad ostrovom Sachalin. Posádky stíhačiek sa snažili nadviazať s posádkou KAL 007 kontakt, ale nikto im neodpovedal. Potom pilot jedného Su-15, major Gennadij Osipovič, vystrelil pred lietadlo výstražnú dávku z guľometu. Ostalo to bez odozvy. Zrejme aj z toho dôvodu, že v guľometných pásoch mal obyčajnú, a nie svietiacu muníciu. Napätie stúpalo, lebo o dve minúty sa lietadlo malo ocitnúť mimo sovietskeho vzdušného priestoru, čím by stratili dôvod k zásahu. Vtedy dostal major Osipovič príkaz lietadlo zničiť. Jedna z dvoch vypálených rakiet explodovala asi 50 metrov za KAL 007, ale pilot bol presvedčený, že črepiny lietadlo zasiahli. Na základni pretrvávali určité pochybnosti, či pilot naozaj splnil rozkaz, lebo lietadlo letelo ďalej. Až dvanásť minút po zásahu, keď sa naklonilo na krídlo v snahe prejsť do špirály, dopadlo na hladinu. Na palube Boeingu 747 bolo celkove 269 osôb.

Zostrelenie civilného dopravného lietadla sa okamžite stalo hlavnou témou studeno-vojnovej propagandy, ktorá v tom čase už aj bez tohto incidentu dosiahla rekordnú výšku .Počas mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady OSN Jeane Kirkpatricková dala 6. septembra priniesť do rokovacej sály veľké obrazovky a premietla prítomným dvojminútové video so záznamom hlasu sovietskeho pilota, pričom sa zamerala najmä na jeho hlásenie: "Cieľ je zničený". Neskôr vysvitlo, že záznam bol upravený tak, aby sa vytratila tá časť, kde sa pilot snaží nadviazať kontakt s neznámym lietadlom, ako aj jeho varovné výstrely.

Tu si dovolím ešte jedno kratšie odbočenie. Keď o päť rokov neskôr, 3. júla 1988, americké námorníctvo omylom zostrelilo nad Perzským zálivom iránske civilné lietadlo s 290 osobami na palube, Washington postupoval rovnako čudne ako Moskva predtým a vykrúcal sa zo zodpovednosti. Treba oceniť, že vtedajší najvyšší sovietsky predstaviteľ Michail Gorbačov nenasledoval Reaganov príklad, neobjavil sa na televíznych obrazovkách, nepostavil za seba svoju manželku Raisu so smutným výrazom na tvári a nehovoril o americkom barbarstve a nehumánnej brutalite.

Pravdou je, že v septembri 1983 bola sovietska vláda niekoľko dní po incidente nad Sachalinom doslova bezradná, manévrovala, aby získala čas na zhromaždenie údajov o tom, čo sa vlastne udialo. Až 9. septembra vystúpil na tlačovej konferencii samotný šéf generálneho štábu, maršal Nikolaj Ogarkov. Vtedy prvýkrát poukázal na prítomnosť špionážnych lietadiel C-135 v oblasti v kritickom čase, pričom dokazoval na mape, že jedno z nich letelo istý čas dokonca súbežne s KAL 007. Na ospravedlnenie to istotne nebolo dosť, ale stačilo to na vznik veľkého množstva konšpiračných teórií zaoberajúcich sa tým, ako to vlastne bolo naozaj a čo sa stalo s obeťami incidentu. Na rozličné fámy existovala aj vhodná doba. Po nástupe Ronalda Reagana do Bieleho domu sa vzťahy so Sovietskym zväzom prudko zhoršili, istý čas to vyzeralo, že studená vojna prerastie do nukleárneho konfliktu. Preto sa nemožno čudovať, ak milovníci konšpiračných teórií začali nachádzať súvislosti medzi zostreleným lietadlom a podobnými prípadmi z minulosti. Nedostatkom tých prvých konšpiračných teórií bol fakt, že najdôležitejší prípad zo začiatku 60. rokov 20. storočia bol odtajnený až pätnásť rokov po incidente nad Sachalinom. Preto sa až vtedy začalo porovnávať zostrelenie KAL 007 s plánmi, ktoré dostali krycí názov operácia Northwoods

Fotogaléria