Severné Osetsko

Autor: Jaroslav

Konflikt v Osetsku
Najprv krátko o republike Osetsko
Osetsko ako neuznaný štát sa delí na dva regiony jeden v Rusku a druhý v Gruzínsku, takže severné ( Alania ) a júžné. Ako hlavné mesto si dali ruský Vladikavkaz. A južné má Tskhinvali. Celkové Osetsko má rozlohu takmer 8000km2 ( o niečo väčšie ako Macedonsko ), žije tu 750 000 obyvateľov ktorý sa považujú za rusov, alebo príslušníkov republiky Osetsko. Veľké a strategické mestá pre Rusko boli : Vladikavkaz, Mozdok, Beslan, a Ardon. Samotné Osetsko uznáva iba 5 štátov. V oblasti prebiehali desiatky volieb a referénd o pripojení do Ruska alebo o osamostatnení z ktorým nesúhlasili ani Gruzínsko ani Rusko. Skutočnosť je že krajina je defakto od Gruzínska istou mierov samostatné.

Príčiny
Prvý gruzínsky útok nastal 8.augusta ked gruzínska armáda zaútočila na druhé najväčšie mesto Osetska Tskhinvali. Pri útoku zničili aj ruskú vojenskú rozviedku- zomrelo 24 vojakov. Reakcia Ruska na seba nenechala dlho čakať ruské VDV ako prvé vstúpili do južného Osetska a stíhacie bombardéry Su-25 a Su-24 zbombardovali gruzínsku základnu na západnom meste Vaziani ( letecká základna ) Týmto sa otvoril konflikt medzi Ruskom a Gruzínsko. Viac info o priebehu a časovom holograme tu--- https://osetie.cz/olympijska-valka.php
Gruzínsky premiér Mikhail Saakašvili a jeho armáda sa dopustila pri útoku na hlavné mesto JO aj vojnové zločiny ktoré neboli odsúdené ako napríklad : Bombardovanie mesta ťažkým delostrelectvom, zničenie nemocníce a dvoch škôl. K vzniknutiu nielen republiky Osetska ale aj Abcházska či čečenska prispela aj politická situácia po rozpade Sovietskeho režimu ked sa oživili nacionalisti. Gruzínske sily sa snažili udržať kontrolu nad oblasťou, zatiaľčo osetské milície sa snažili získať samostatnosť. Záujmy v oblasti malo aj Rusko, ktoré nakoniec aj sprostredkovalo zastavenie paľby. To bolo podpísané 24. júna 1992. No tak ako aj v mnohých iných prípadoch, i tentoraz zastavenie paľby riešilo len najnutnejšie problémy, avšak riešenie politického problému zostalo v nedohľadne. Zastavenie paľby riešilo aj OSN ale bohužiaľ bez výsledku. Jednou z príčin bol aj veľký odpor obyvateľov Osetska proti Gruzínsku a odmietanie platenia daní pre štát. Po čase sa v Osetsku začali formovať domobrany a milície podporované Ruskom. Aj napriek nie najpriaznivejším podmienkam ale možno hovoriť o slušnom úspechu pri tvorbe milícií. Na začiatku roku 1990 mohlo Južné Osetsko postaviť do boja okolo 300 - 400 mužov ktorým chýbala postačujúca výzbroj. No za pol roka sa podarilo dať dokopy okolo 1 500 vojakov, ktorých podporovalo v prípade potreby ďalších zhruba 3 500 dobrovoľníkov.

Samotný konflikt
Výrazný vojenský zásah zaznamenali rusi ked po vyslaný pomohli Osetsku pred ovládnutím Gruzínskou armádov. Necelé tri dni po tom, čo Moskva vyslala na separatistické územie vojenskú presilu, vláda v Tbilisi ponúka rokovania o prímerí. Bojuje sa však ďalej na území Gruzínska/Osetska. V zahraničnej tlači sa začínajú objavovať články o genocíde Osetska alebo "Ruské Kosovo,,. Cez vojnu bolo podpísaných mnoho dohôd na oboch stranách no nikdy sa nedodržiavali. Najintenzívnejšie období vojny bol v marci a apríli 1991. Počas ofenzívy v júni, gruzínska národná garda spálila a zničila až 80% percent bytov v Cchinvali. Celé mesto bolo celé štyri mesiace bez vody a elektriny ktoré boli znova dodané za pomoci vojenskej sily ruska cez hory. 5. Január 1991: V noci okolo 6 000 ozbrojených Gruzíncov vstúpilo do Tschinvali. Začali demolovať majetok a vraždiť civilistov. Druhá strana im nezostala nič dlžná. Nasledovala séria útokov na školy a domy Gruzíncov. Medzičasom Gruzínci zaútočili na osetské dediny. Potom došlo k ozbrojenému strety v uliciach mesta, po ktorom boli Gruzínci vytlačení. Prvá bitka o Tschinvali vyústila v rozdelenie mesta. Oseti kontrolovali západ, Gruzínci východ. Nakoniec Rusi koncom januára dosiahli zastavenie bojov, a Gruzínci sa stiahli do hôr nad mestom. No blokáda Južného Osetska zostala v platnosti. Dohromady Gruzínci podnikli tri útoky na Tschinvali. Celý konflikt pripomínal skôr boje dakde v rozvojových krajinách, než modernú vojnu. Velenie nebolo organizované, a počínanie vojakov na oboch stranách bolo mnohokrát až anarchické. O tom svedčia aj vojnové zločiny ku ktorým došlo, ako aj napojenie ozbrojencov na organizovaný zločin. Počínanie vojakov kritizovala aj medzinárodná organizácia Human Rights Watch. Totálne bolo zničených okolo 60 - 100 dedín. Na oboch stranách dochádzalo k etnickým čistkám. Podľa odhadov zomrelo počas vojny okolo 1 000 ľudí. 100 000 ľudí utieklo z oblasti, najmä do Severného Osetska. Okrem Osetov utieklo aj 23 000 Gruzíncov. Tento konflikt je dnes takzvane zamrazený a súčastné Osetsko je pod vojenskou ochranou Ruska.. Na také malé územie bolo nasadené obrovské množstvo techniky, vojakov a letectva. Môžme dúfať len že nezačne nový konflikt a nech sa krajina dostane opäť do stabilného stavu. Nabudúce si niečo povieme o susednom a súvisiacom konflikte: Abcházsko